Kapitán Wild Mikko Koivu sa stal 18. marca v zápase proti New Yorku Islanders historickým lídrom bodovania Minnesoty. Vďaka trom asistenciám predbehol Mariána Gáboríka v tabuľke bodovania Wild. Koivu nazbieral v deviatich sezónach 437 bodov za 127 gólov a 311 asistencií, ďalšie body stále zbiera. Koiva vyspovedal pre Wild.com Mike Doyle a my vám prinášame preklad rozhovoru.

Na začiatok blahoželanie k dosiahnutiu rekordu v bodovaní Wild. Čo to pre Vás znamená?

Znamená to veľa. Hral som s veľa skvelými hráčmi, ktorí mi to pomohli dosiahnuť. Dúfam, že aj ja som im pomohol. Je to veľká česť.

Boli ste si vedomí toho, že ste  sa priblížili k rekordu? Boli ste dva body za Gáboríkom niekoľko zápasov…

Nie, vlastne som to nevedel. Pred sezónou niekto spomínal, že by som mohol byť blízko. Potom som sa zranil a vôbec som o tom nerozmýšľal. Ale po tom čo som ten rekord prekonal, niekto na striedačke spomenul, že sa to stalo a ja som bol trochu prekvapený.

Prekonanie rekordu pri víťazstve, keď tím bojuje o miestenku v play-off to robí ešte trochu špeciálnejším…

Áno, samozrejme. Tieto víťazstvá mi umožnia, aby som si to aj trošku užil. Bolo by to ešte lepšie, keby sa to stalo pred našimi fanúšikmi, hlavné ale je, že sme vyhrali. Celkovo to bol skvelý tímový výkon.

Situácia pri góle Fontaina bola čudná. Rozhodcovia si museli pozrieť záznam, a aj tak Vám najprv nepripísali asistenciu. čo sa tam stalo, vedeli ste, že to bol gól?

Nevedel som, že puk vošiel so brány. Aby som bol úprimný, nevedel som, či mám o opakovaný záznam. stalo sa to veľmi rýchlo a ja som si myslel, že Justin trafil spojnicu. Práve sme o tom hovorili na striedačke, aká bola to skvelá strela od tyčky do tyčky. Potom oznámili, že to padlo dnu a ja som v tom momente nevedel, že padol rekord. Ale bol to skvelý pocit a výnimočný okamih.

Asistencia, ktorá vyrovnala Gáboríkov rekord bola taká typická Vaša. V oslabení ste získali puk a krásne ho prihrali Claytonovi Stonerovi, ktorý sa práve vrátil z trestnej lavice. čo sa Vám preháňalo v hlave, keď Stoner šiel na bránu a dal gól?

Bolo to skvelé, urobil vynikajúcu kľučku. Ale hneď potom som sa chcel uistiť, že sa mu nič nestalo, keď narazil do mantinelu. Ale bolo to parádne zakončenie. Nie je to ľahké, keď je za vami hráč, a obranca sa zvyčajne nedostáva do brejkových situácií, ale zvládol to veľmi dobre a som za neho šťastný.

Čo vo Vašej doterajšej kariére vyčnieva najviac?

Stále sú nejaké momenty, ktoré si užívate, ale takisto sú aj horšie momenty. Je to súčasť hokeja, hry, ktorá je súčasť života. Sú tu veľké momenty ako góly, prvý zápas, prvý zápas v play-off a takéto. Ale pre hokejového hráča je vždy najväčšou vecou vyhrávanie a to, že ste súčasťou výherného tímu.